Ľudi

Idut bez very i bez voli.
Toľpa prochodit za toľpoj
V ulybkach toľko skrytoj boli,
I kak rydanje, smech tupoj.
Idut, idut, prochodjat mimo.
Blednejut noči, bleknut dni,
Nadeždy net: neumolimo
Oni i vmeste - i odni.
I ja odin. Ja ne umeju
Rozvejat etot tusklyj rad.
Ja voplotiť v slovach ne smeju
Togo (tavo), o čem oni molčat.
Gľažu v ich lica dolgim vzgľjadom.
V dume ot žalosti svetlo,
Vot, my blizki... no tech, kto rjadom
Žizň rozdeľjajet, kak steklo.
Rozbiť - net sil. Numolimo.
Polzut, zmejatsja noči, dni...
Prochodjat ľudi mimo, mimo.
Tesňjatsja, padajut...odni.

Polikcena Sergejevna Solovjeva, sbornik Caricy muz

Ps: Reč, ktorá otvára srdce... tým, že je.

Amélia

Úspešne fungujem.

Až tak, že považujem za zbytočný
nežný cit lásky,
úprimný záujem o druhého,
ľudskú blízkosť
i fantáziu.

Tak som si pozrela Améliu.

Rozhovor

Internet mi zničil život
už dokážem rozprávať iba v hlave.

Nie si ku mne úplne úprimný
a mňa tetno level uz jednoducho nebaví.

Idem sa učiť rozprávať naozaj.

Genéza

Naposledy sme sa stretli pred dvadsiatimi rokmi.
Pod Trenčianskou bránou.
Tvrdila som mu, že tu nemôžeme hovoriť.
Inak nezmaturujem.

Spoznala som ho podľa rovnakých čŕt jeho otca.
Niečím mi ťa pripomenul.
Teraz je členom klubu:
"Srdcu sa nedá rozkázať, vybere si chvíľu a začne milovať."

Bola som jeho prvá láska. Hovoril, že si ma vezme za ženu.

Aj potom, keď ako trojročný našiel svoju matku obesenú.
Nezvládla vedomie ďalšej frajerky svojho manžela.

Ani o tom sme nehovoril. Mám predsa pred štátnicami.