Ľudi

Idut bez very i bez voli.
Toľpa prochodit za toľpoj
V ulybkach toľko skrytoj boli,
I kak rydanje, smech tupoj.
Idut, idut, prochodjat mimo.
Blednejut noči, bleknut dni,
Nadeždy net: neumolimo
Oni i vmeste - i odni.
I ja odin. Ja ne umeju
Rozvejat etot tusklyj rad.
Ja voplotiť v slovach ne smeju
Togo (tavo), o čem oni molčat.
Gľažu v ich lica dolgim vzgľjadom.
V dume ot žalosti svetlo,
Vot, my blizki... no tech, kto rjadom
Žizň rozdeľjajet, kak steklo.
Rozbiť - net sil. Numolimo.
Polzut, zmejatsja noči, dni...
Prochodjat ľudi mimo, mimo.
Tesňjatsja, padajut...odni.

Polikcena Sergejevna Solovjeva, sbornik Caricy muz

Ps: Reč, ktorá otvára srdce... tým, že je.